Nájdi v sebe vedca (NvSV)
NvSV 2023
Je to opäť tu! Po niekoľkoročnej prestávke sa vracia vedecká populárno-náučná akcia "Nájdi v sebe vedca". 07.11.2023 sa otvoria dvere do vedeckého sveta na ústavoch Slovenskej akadémie vied, tentokrát v rámci Týždňa vedy a techniky. Skupina študentov Spojenej školy Novohradskej z Bratislavy, vytvorená prevažne z nadšencov pre prírodné vedy, riešiteľov olympiád a účastníkov chemických krúžkov bude mať jedinečnú príležitosť experimentovať a zažiť radosť z objavov v reálnom svete vedy! Nadšenie pre vedu je skvelý spôsob, ako rozvíjať zvedavosť, analytické, ale aj kritické myslenie študentov, ktoré je neoceniteľným nástrojom v ich osobnom raste a vzdelávaní.
https://www.all4science.sk/najdi-v-sebe-vedca/
Do 4. ročníka
akcie sa zapojili 4 ústavy Slovenskej akadémie vied,
a to Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV, v.v.i., Ústav polymérov SAV,
v.v.i., Chemický ústav SAV, v.v.i., Ústav pre výskum srdca CEM SAV, v.v.i.
Študenti budú mať možnosť na Ústave pre výskum srdca CEM SAV, v.v.i. uskutočniť niekoľko zaujímavých pokusov a dozvedia sa napríklad niečo o najdôležitejšom orgáne v našom tele – srdci. Ako využíva energiu na svoju činnosť, pomocou prístrojov budú môcť počúvať srdcový rytmus a spoznať, ako sa mení počas fyzickej aktivity a odpočinku. Pohľad dovnútra srdca im pomôže pochopiť, ako funguje srdce na molekulárnej úrovni.
Na Chemickom ústave SAV, v.v.i. študenti zistia, že cukry sú okrem energie dôležité na množstvo ďalších funkcií vo všetkých živých organizmoch.
Ďalšou zaujímavou témou, ale aj výzvou budú plasty. Plasty sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov a majú významný vplyv na životné prostredie. Sú však naozaj takým strašiakom, ako sa hovorí? Študenti na Ústave polymérov SAV, v.v.i. budú môcť preskúmať, ako plastové produkty ovplyvňujú náš život a planétu, dozvedia sa o moderných spôsoboch recyklácie plastových výrobkov.
Na Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV, v.v.i. sa študenti dozvedia čo si predstaviť pod pojmom "kov". Jednoduchými pokusmi zistia mechanické a fyzikálne vlastnosti kovov, ale aj rozdiely medzi čistými kovmi a ich zliatinami. Sledovanie štruktúry kovov a ich zliatin pod mikroskopom ich prenesie do sveta neviditeľných detailov a umožní im lepšie porozumieť ich vlastnostiam a správaniu. Preskúmajú tiež rozdiely medzi tepelne spracovanými a nespracovanými kovmi a ich zliatinami.
Milí študenti,
dúfame, že to bude pre Vás vzrušujúce vedecké dobrodružstvo. Možno práve vy
budete v budúcnosti objavovať nové tajomstvá vedy a meniť svet.
Nezabudnite však, že cesta objavovania a učenia sa nikdy nekončí 😊!
Tešíme sa na Vás.
NvSV 2018
Začiatkom apríla sa pod taktovkou občianskeho združenia All4Science konala na pôde SAV populárno-náučná akcia "Nájdi v sebe vedca" zameraná na školákov piateho až ôsmeho ročníka zo ZŠ Pavla Marcelyho na Drieňovej 16 z Bratislavy. Ústavy SAV, ktoré sa do 3. ročníka akcie zapojili sú Ústav materiálov a mechaniky strojov, Ústav polymérov, Ústavy centra experimentálnej medicíny v spolupráci s pracovnou skupinou experimentálnej kardiológie, Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS), Chemický Ústav, Ústav anorganickej chémie a Centrum spoločenských a psychologických vied SAV.
Žiaci ôsmeho ročníka navštívili Chemický ústav SAV, ktorý sa do tohto projektu zapája každoročne, a Ústav anorganickej chémie SAV, ktorý žiakov na svoje pôde privítal prvýkrát. Na záver akcie odchádzali žiaci nadšení z experimentov aj rôznych zaujímavých informácií.
Cieľom akcie bolo poukázať na vedu a vedcov z pohľadu súčasnosti, k čomu poslúžila úvodná prednáška prezentovaná interaktívnou formou. Žiaci dostali otázku, ako vyzerá všedný deň vedca. Odpovede boli naozaj variabilné a prednášatelia sa so žiakmi nakoniec hravou formou prepracovali k objasneniu, čo vedec na ústave naozaj robí. Ich záujem počas vysvetľovania stúpol natoľko, že prednášateľov nakoniec zahrnuli všemožnými otázkami z bežného života, napríklad či je mikrovlnka naozaj škodlivá, či máme radšej používať prírodné šampóny alebo prečo stromy rastú.
S jasnou predstavou sa po chvíli ôsmaci odobrali do laboratórií Ústavu anorganickej chémie, kde sa dozvedeli zopár zaujímavých faktov o horení kovov spolu s názornými ukážkami. Ženská časť publika rozmýšľala praktickejšie a ich nechty sa o chvíľu leskli práškovým hliníkom. Potom, ako sa ich oči rozblčali príliš hravými ohníkmi a predstavami o výbuchoch, sa všetci prišli schladiť k experimentom s tekutým dusíkom. Žiaci si mohli beztrestne rozbiť kus vyradeného zamrznutého chemického plášťa alebo starej chemickej hadice. Poučili ich tiež o osmotickom zákone a o zákone energie chemickej väzby. Najzaujímavejší bol pre nich tzv. Leidenfrostov efekt, ktorý si tí, ktorí sa nebáli, mohli vyskúšať na vlastnej koži. Všetko sa, samozrejme, odohrávalo pod dohľadom zodpovedného pracovníka. A keď už dusíka mali dosť, pozreli sa na záver na farebné spektrum vydávaného pripravenými roztokmi. Fascinujúca paleta farieb bola dosiahnutá absorpciou a premenou ultrafialového svetla na viditeľné žiarenie cez rôzne koncentrácie rodamínových farbív v anorganických emulziách montmorillonitu, ktoré prirovnávali k farbám dúhy.
Na Chemickom ústave SAV si žiaci vyskúšali overovanie pravdivosti chemických reakcií pomocou odvodzovania jednotlivého prípadu zo všeobecných poznatkov a otestovali chemický pokus výroby slonej zubnej pasty. Následne si overili opačný postup, stanovenie všeobecných téz na základe preskúmania jednotlivého prípadu. Vlastnými rukami skúmali jeden druh nenewtonovskej kvapaliny, naučili sa, ako ju vyrobiť a pokúsili sa pochopiť neobvyklé fyzikálne vlastnosti tejto kvapaliny na molekulárnej úrovni. Potom, ako si poumývali zašpinené ruky, si vyskúšali nanesenie vzorky do dráhy na elektroforézu, dozvedeli sa o testovaní látok ako možných zložiek vakcín a pozorovali detekciu infekcie v tkanive použitím fluorescenčnej mikroskopie. Nakoniec si vyskúšali očkovanie kvasiniek na tuhé pôdy, kde si kreatívne nakreslili pomocou mikrobiologickej kľučky v Petriho miskách rôzne obrázky.
Na
záver akcie sa celá trieda odfotila spolu s pompéznym vyliatím zvyškov
tekutého dusíka pred budovou ústavu. Rozveselení žiaci sa s triednym
dozorom vybrali do ríše fastfoodov a v nás zostala nádej, že informácie,
ktoré sa v týchto dňoch dozvedeli, budú jedného dňa pre nich užitočné a
že aspoň v niektorých z nich sme vzbudili záujem o vedu a vedecké
bádanie.
Text & Foto: Viliam Pavlík, ÚACH SAV, Lucia Paulovičová, CHÚ SAV
Siedmaci navštívili ústavy Centra experimentálnej medicíny (CEM) SAV. Na Ústave pre výskum srdca CEM vedci žiakov oboznámili so zaujímavými experimentálnymi metódami využívanými pre sledovanie molekulárnych a bunkových mechanizmov zapojených do regulácie funkcie srdca. Okrem teoretickej časti o základoch kardiovaskulárneho systému mali žiaci možnosť vyskúšať si pipetovanie roztokov na platničku a do gélov, ako aj pozrieť pod mikroskopom rôzne živočíšne tkanivá. Novinkou tohto roka a určite najzábavnejšou časťou bola praktická súťaž v podobe kvízu, kde žiaci so záujmom ochotne spolupracovali v piatich stanovištiach, v ktorých sa mohli naučiť niečo nové, ale aj zužitkovať svoje vedomosti, ktoré si vypočuli v laboratóriách.
Foto: ÚVS, ÚNPF, ÚEFT CEM SAV
Dobrodružnou cestou vývoja liekov previedli žiakov vedci z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie CEM. Počas úvodnej prednášky sa dozvedeli o jednotlivých krokoch pri vývoji liečiv. Po úvodnej prednáške sa žiaci "rozbehli" po laboratóriách, kde sa podozvedali, ako náš životný štýl či strava ovplyvňujú pamäť, učenie či fyzický výkon. Na ukážkach sa dozvedeli, že zvieratká, ktoré konzumujú veľa cukrov a tukov a k tomu majú málo pohybu si ťažšie pamätajú kde je ostrovček v bazéne, na ktorý musia doplávať. Videli, že takéto zvieratká sú viacej depresívne a dlhšiu dobu sa na novom mieste schovávajú. U zdravých však vždy prevláda zvedavosť a túžba po poznaní. Rovnako to funguje aj u ľudí.
V Laboratóriu bunkových kultúr zistili, aký je
život buniek, ako vyzerajú bunky a ako sa s nimi dá pracovať pri
vývoji liekov. Pozreli sa do mikroskopu a zistili ako vyzerajú beta-bunky
pankrasu, ktoré sa podieľajú na regulácii metabolizmu a čo sa s nimi
deje, keď sú dlhodobo v hyperglykemickom prostredí. Deti si
skúsili aj pipetovanie a pokus, kde stanovovali množstvo bielkovín
v roztoku. Tu tiež spoznali dvoch laboratórnych potkanov - Freddyho a Mercuryho, ktoré im predviedli, ako pomáhajú výskumníkom pri ich práci.
"Na záver deti stanovili množstvo cukru, ktoré sa nachádza v ich obľúbených nápojoch".
Našim cieľom bolo aby sa deti zamysleli a informácie analyzovali v súvislostiach. Z viacerých uhlov pohľadov sme im predstavili dôsledky častého pitia koly, vinei, radleru, džúsov, jupíkov, energetických nápojov. Nikto žiakom počas celej akcie nepovedal, že to nemajú piť, alebo že majú piť len čistú vodu. Ale oni samy skonštatovali, že to už piť nebudú. K tomuto záveru ich priviedla ich vlastná skúsenosť a nie informácia alebo zákaz od rodiča či učiteľa. Dúfajme, že im to ich rozhodnutie vydrží aspoň pár dní :-).
V Ústave normálnej a patologickej fyziológie
CEM študentom prezentovali kardiovaskulárny výskum prostredníctvom
vlastného dokumentu a následne si študenti mohli sami prezrieť a
vyskúšať mnohé experimentálne metódy v jednotlivých laboratóriách. Takto
si mohli študenti skúsiť preparáciu aorty alebo vidieť živé bunky vo
svetelnom mikroskope. To, aký je dôležitý
pohyb, sa dozvedeli na Oddelení behaviorálnej neurovedy, kde si
vyskúšali zmeny srdcovej frekvencie v závislosti od záťažových
podmienok. Súčasťou bolo aj meranie krvného tlaku, ktoré sa už stalo
stredobodom záujmu každej akcie ako výučbová časť kardiovaskulárneho
systému, ale zároveň aj ako jednoduchá preventívna prehliadka
biometrických parametrov a nameraných hodnôt krvného tlaku u mladých
žiakov a dorastu.
Text: Miroslav Ferko, ÚVS CEM SAV, Peter Bališ, ÚNPF CEM SAV, Marta Šoltésová Prnová, ÚEFT CEM SAV
To, že vzdelávanie je síce náročné, ale mohlo by byť zároveň aj pútavé a príťažlivé, sa snažil predviesť tím vedcov z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV (ÚMMS SAV), ktorý sa venoval šiestakom zo spomínanej základnej školy. Interaktívnu prednášku o materiáloch spolu s diskusiou o "Materiáloch všade okolo nás" viedla kolegyňa Naďa Beronská. Diskusia vzbudila záujem o to, prečo je dôležité poznanie materiálov a ich skúmanie. Zistilo sa, že žiaci vedia o materiáloch skutočne veľa, aj keď to nevedia práve správne pomenovať, a tak ich tím ÚMMS trošku nasmeroval.
V rámci jednotlivých stanovísk zistili šiestaci spolu s Andrejom Opálkom, Miroslavom Čavojským a Ľubomírom Orovčíkom, aké zloženie a vlastnosti majú materiály, ako ich môžeme merať, resp. skúmať. Takže už vedia, že hustota a pórovitosť materiálov sa najlepšie dokazuje vo vodnom prostredí, kedy tie najhustejšie klesnú na dno a najpórovitejšie síce plávajú na hladine, ale postupne sa póry napĺňajú vodou, teda aspoň tie otvorené. Zistili, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, keď analyzovali mosadz pomocou chemického analyzátora. A ozrejmili si, že netreba do mincí zahryznúť a vylámať si zuby, keď chcú vedieť, či náhodou nie je falošná. Zvládne to za nich mikrotvrdomer. A to, že ešte nemajú v škole chémiu vôbec nevadilo. Zábavy bolo až až.
Nemenej pútavý bol svet mikroskopie s Veronikou Trembošovou, Andreou Kušnierovou, Štefanom Nagyom a Ľudmilou Padúchovou. Ako fungujú mikroskopy a aký je rozdiel medzi optickým a elektrónovým mikroskopom je už pre týchto žiakov brnkačka. Mikrosvet je úžasný a pozorovalo sa všetko, čo nemalo nohy a neušlo (šatky, mobily, oči, prsty, chrobáky, hmyz, mince, lupene ruží, a iné). Vzhľadom na to, že elektrónový mikroskop pracuje na inom základe ako optický a potrebuje na pozorovanie vodivé vzorky bolo jednoznačné, že pozorovaná mucha pokovená zlatom bola v tom čase tou najbohatšou muchou v Bratislave a širšom okolí.
Na záver prizval žiakov Tomáš Dvorák do ríše tomografu. Veď aj taká 3D diagnostika zobrazenia materiálu za pomoci röntgenového žiarenia môže byť veľmi zaujímava.
Jednodňové bádanie o materiáloch sa ukončilo súťažou, v rámci ktorej jednotlivé tímy mali navážiť rôzne druhy materiálov v čo najkratšom čase. Najlepší tím mohol byť iba jeden, ale sladkú odmenu si zaslúžene odniesli všetci mladí vedci.
Naďa Beronská, ÚMMS SAV
Na Ústave polymérov SAV (ÚPo SAV) v sebe hľadali vedcov opäť piataci. Piataci nás navštívili v troch turnusoch a to podľa rýmovačky: "Streda - naučiť sa veľa treba" v stredu 3.4. 2019, 10.4.2019 a 17.4.2019. Spolu takmer 80 žiakov, ktorí sa oboznámili s polymérmi, ich vznikom a ich možným použitím. Návšteva na Úpo SAV mala podporiť výuku v rámci predmetu Technická výchova.
"Sám si niečo skúsiť a zažiť je niekedy viac ako iba počuť alebo čítať v knihách"
Tento
rok prispeli k znalostiam piatakov svojími prednáškami kolegyne Zuzana
Benková a Anita Eckstein, kde žiakom ozrejmili proces ako z malého atómu
vzniká dlhý polymérny reťazec. V realizačnom tíme boli ďalej Anna
Zahoranová, Peter Čakánek, Mária Kováčová, Eva Habánková, Róbert Balogh a
Alena Šišková, ktorí na jednotlivých stanovištiach predstavili žiakom
vo všetkých troch turnusoch zaujímavé experimenty a možnosti využitia
polymérov v rôznych formách. Keďže skúsiť je niekedy viac ako počuť
žiaci si mali možnosť vyrobiť vlastné gélové kapsule a zároveň si
"ohmatať" vlastnosti, bežne v obchode dostupných hydrogélov, ktoré sú
obsiahnuté napríklad aj v detských plienkach. Žiaci mohli otestovať ich
nasiakavosť a schopnosť udržania tekutín. Pomocou mikroskopu si mohli
žiaci priblížiť rôzne materiály, ktoré nemožno rozoznať voľným okom,
tieto materiály boli na báze bielkovín a sacharidov nachádzajúcich sa v
tele živočíchov, čím sa demonštrovala prítomnosť prírodných polymérov
všade okolo nás. Pre pobavenie si mohli na studeno "uvariť" sliz z
disperzného lepidla ako monoméru a sódy bikarbóny ako sieťovadla a tak
zábavnou formou pochopiť vznik syntetických polymérov. Vyskúšali si
zasimulovať rôzne polymérne reťazce, špeciálne uhlíkové nanorúrky si
vyslúžili u žiakov nečakaný záujem. Počas návštevy laboratórií si mohli
vyrobiť vlastné nanovlákna a pochopiť význam separácie plastových
odpadov, ich recyklácie a ďalšieho použitia v bežnom živote.
Text & Foto: Alena Šišková, Anna Zahoranová, Anita Eckstein, Ústav polymérov SAV
"Veda a inovácie sú dôležité nielen pre jednotlivcov ale hlavne pre technologickú a ekonomickú vyspelosť štátu".
Záverom tohto ročníka projektu bude aj celkové zhodnotenie súčasného ako aj predchádzajúcich ročníkov. Tieto informácie by mali napomôcť k zvýšeniu záujmu študentov o vedu a výskum. Zároveň by mali napomôcť aj učiteľom na základných školách naučiť žiakov prepájať jednotlivé informácie medzipredmetovo a tak podporiť vnímanie získaných informácií ako celku, potrebného pre nové vedecké poznatky a inovácie v najrôznejších výskumných oblastiach a pre rýchlejšie napredovanie a ekonomický rast nášho štátu.